Tibetská kniha mrtvých

Kniha mŕtvych je základným dielom tibetského buddhizmu. Vznikla pravdepodobne v 8. storočí n.l., kedy bola asi prvýkrát zapísaná. V nasledujúcich približne šiestich storočiach patrila k tajným, "zakopaným" knihám, ktoré neprenikli na verejnosť. O jej rozšírenie sa zaslúžil až v 14. storočí askét Karmalingpa, ktorý ju údajne objavil na hore Gampodar a odovzdal svojim nasledovníkom. Kniha mŕtvych je formulovaná ako poučenie pre zomrelého na jeho ceste na druhý svet - v "mezistave", ktorý nasleduje po fyzickej smrti... tvrdá väzba, obal, 190 strán